Keď sme s deťmi v školách dizajnovali záhrady, takmer v každej škole zaznelo slovo bunker, skrýša, domček... Ak sa bavíte s učiteľmi,  a pýtate sa ich, či je na školskom dvore miesto, ktoré deti obľubujú, kde sa radi schovávajú, kde si tvoria svoje tajomstvá, kde sa len jednoducho schovajú, lebo chcú byť neviditeľní, väčšinou vám povedia, kde také miesto je. Deti najlepšie vedia, kde sa cítia dobre, kde je dobrá energia, kde možno býva škriatok , či kríková víla.  Môže to byť miesto v hustejšom kroví, stromový domček, alebo len  doska na strome, alebo si takéto miesto môžete spolu  s nimi vybudovať. Doprajte im prosím tento faktor detstva. Ak to nezažijú, možno budú v dospelosti všetci túžiť po poľovníckom posede a naše zvery to neustoja. Domček z dreva, slamy, z hliny, to je niečo, čo patrí k detstvu.

Ako sme stavali domček v ZŠ Jablonové:

(K tejto stavbe je nutné pozvať rodičov- šikovných majstrov, ktorí radi pomôžu)

Základy: priestor budúceho domčeku sme vysypali štrkom, aby sme zabránili presakovaniu vlhkosti do jeho stien.

Steny: konštrukciu sme zostrojili z odpadových drevených paliet. Spájali sme ju skrutkami. Ku konštrukcii sme priväzovali slamenné balíky. Balíky sme spájali lieskovými klincami(zahrotenými lieskovými palicami). Slamené steny sme omietli hlinenou omietkou, ktorú sme si s deťmi vyrobili z miestnej hliny zmiešanej s pieskom a drevenými pilinami.Strechu sme vyplnili doskami, pokryli kaučukovou fóliou. Povrch môžeme  a vysadiť skalničkami alebo nechať obrásť brečtanom. Domček môže byť omnoho jednoduchší, stačí, ak je prikrytý iba konármi a obrastený zeleňou.